Boh napravuje chyby loveka
To som sa u vak dobr chvu modlil aj spolu s dcrkou. Obracali sme sa s dverou na Boha, pre ktorho ni nie je nemon a u vbec nie to, aby vedel kde sa t straten vec nachdza a nm ju vrtil. Ctil som, ako sa do mjho srdca vracia pokoj, istota, e tto moja momentlna potreba je v Boch rukch a on sa o to postar. Moje sily nestaia, s na to slab; ale neukzal som lenivos urobil som vetko, o som mohol.To rno bolo hektick. Mama, u ktorej sme doasne bvali u druh rok, chcela zavra uhorky a ako to u na Slovensku bva, treba zeleninu nakpi vtedy, ke s v supermarketoch dobr ceny. V ten tvrtok bola vak cena vynikajca. A ke nie je len dobr, ale vynikajca, treba s hne rno – ke obchod otvraj; v tomto prpade o 7:00. Deti ete spali. Kee sme mali auto nepojazdn, ili sme s manelkou na dvoch bicykloch. Vrti sme sa museli pred smou hodinou, pretoe manelka u bola objednan. Bolo leto roku 2010, Pieany. Bude teplo u od rna? Vraj rna s ete trochu chladn. Tak som si obliekol bundu a svoj mobiln telefn som si dal do hornho vrecka, kde ho nikdy nenosievam. Uhorky sme kpili; po 30 mintach u neboli, len sa tak po nich zaprilo. Manelka sa stihla dosta tam, kam mala a ja som dokonca o 7:45 otvral dom, ktor sme si vtedy prerbali, robotnkom, ktor obkladali kpelky. Potom pred 9:00 som obe dcrky Srku a Juditku odprevadil na jednu skautsk akciu. Ako si tak idem po ulici a rozmam, o treba ete vybavi a kam zavola... zrazu... mi to dolo. Nemm mobil. Rozmam: nie je na obvyklom mieste v aktovke. Mono som ho nechal doma? Idem domov – ni. Nikde. Ah! Mal som ho v bunde, ktor som mal prehoden cez bicykel, lebo bolo predsa teplo... a... a mohol po ceste vypadn. -ha! Oblial ma studen pot. Okrem toho, e bol drah – s operanm systmom a vysvacou kompletnou klvesnicou, mal som tam kopu jedinench a „nenahraditench“ vec, vrtane kontaktov a softvru – vek elektronick slovnky: anglicko-slovensk a nemecko-slovensk, ktor mi ako uiteovi a prekladateovi boli vemi vzcne. A tak som rchlo zase sadol na bicykel a poho sp po cestch, o som absolvoval nadrnom – supermarket bol na opanom konci mesta. Potom k domu s robotnkmi, po ulikch... Pozeral som, kde mi mohol vypadn. Ale na ceste... pravdepodobnos, e by ho ten, o ho naiel, nezobral, bola minimlna. A navye som bol vo vekom strese, pretoe ete u mamy mi od skautov volali, e dcrka Juditka hrozne plae a nechce nikoho ani vidie, len ocka. Musel som s ete aj po u. A tak po nespenom zbenom hadan som iiel po dcrku a naloil ju na nosi bicykla a poho – iiel som hada „podrobnejie“. Aj v supermarkete, ptajc sa, i nenali mobil v modrom puzdre. Ni. Nikto nevidel, nenaiel. To som sa u vak dobr chvu modlil aj spolu s dcrkou. Obracali sme sa s dverou na Boha, pre ktorho ni nie je nemon – a u vbec nie to, aby vedel kde sa t straten vec nachdza a nm ju vrtil. Ctil som, ako sa do mjho srdca vracia pokoj, istota, e tto moja momentlna potreba je v Boch rukch – a on sa o to postar. Moje sily nestaia, s na to slab; ale neukzal som lenivos – urobil som vetko, o som mohol. A potom to prilo. Boh ku mne prehovoril. Ako som sa u v pokoji vracal domov s dcrkou na zadnom bicyklovom nosii, idc okolo miesta, okolo ktorho som v ten de preiel vari p-es krt; Duch Bo mi povedal: „Cho k tamtomu robotnkovi!“ Toti tam rekontruovali jednu cel ulicu, dvali nov podloie a nov asfalt, obrubnky, chodnky a bolo tam i vea robotnkov. „Sptaj sa ho, i nenaiel mobil v modrom puzdre.“ Hovorm, bolo tam kopu robotnkov. Ale iiel som za tm, ktorho mi Boh ukzal. „Dobr de,“ zliezol som z bicykla. „Chcem sa opta, nenali ste tu nadrnom mobil?“ Mu od Hlohovca si ma skmavo prezrel, trochu zavhal, ale napokon predsa priznal: „Nu... no,“ pozrel na dcrku na nosii. Mono kvli nej priznal. – O-h! – pomyslel som si. – To mus by ten mj! – „Ja som stratil dnes rno tak a tak,“ popsal som mu ho. „V modrom puzdre.“ Pobrali sme sa s nm do jeho stavbrskej bdy a skutone: z vrecka pracovnej bundy vybral mj mobil! Priznm, u som nebol ani vemi prekvapen. Odvtedy, o mi Duch Bo naplnil srdce pokojom a istotou, som zostal v pokoji. A tak sme sa ete chvu porozprvali, poakoval som sa mu, najm e sa priznal k njdeniu veci a zamieril som domov, chvliac v srdci toho, ktor je mocn a o vetkom vie a star sa o loveka, svoje stvorenie. Chvlil som ho aj nahlas, aby to poula moja dcrka a vysvetoval som jej, ako sa me spoahn na Pna, kedykovek sa ocitne v zkych, alebo aj ke sa neocitne. Vdy. Potom som si veci upratoval v hlave: svoju nepozornos, hektiku rna – e som nemyslel na dleit veci, ale bol tu Jeden, o stle na ma mysl. Bdie nado mnou a mojimi potrebami. On doke napravi aj moju chybu alebo zanedbanie pozornosti: Mj dobr Boh!
tefan Patrik Kov
Kto by chcel pozrie ete in svedectv: www.facebook.com/s.p.kovac alebo http://stefanpatrikkovac.blog.sme.sk/
Zobrazeno 11365x od 09. 07. 2012
Zpět na úvodní stranu
Hodnoceno 564x, aktuálně 2.96 bodů
Jak Tě svědectví oslovilo? 0 1 2 3 4 5 (5 = nejvíce)| Sponzor překladu |
|---|
|
M M M, M M M IČ: M M M M, M, M M tel.: M |
|
_ _ _, _ _ _ IČ: _ _ _ _, _, _ _ tel.: _ |
| Kategorie | |
|---|---|
|
Ostatn (140) Kurz Filip (53) Uzdraven fyzick (48) Okultismus (28) Obrcen (142) Povzbuzen vry (153) Vyslyen modlitby (94) Bo zsah (187) Uzdraven vztah v manelstv (13) Katolick svdectv (55) Uzdraven vztah mezi lidmi (19) |
Dary Ducha svatho (50) Osobn zkuenost s Bo lskou (168) Slovensky (34) Uzdraven vnitn (28) Uzdraven z alkoholismu (11) Satanismus a jeho projevy (15) Osvobozen z drogov zvislosti (11) Uzdraven z nenvisti vi lidem (4) Destek a poehnn v hmotn oblasti (7) Uzdraven z depres (15) Kurz Alfa (14) |
Pro přidávání diskuzních příspěvků se musíte přihlásit.
Diskuze ke svědectví